Naše EGO

Eva Pósová


Keď sme vystresovaní, náš mozog vylučuje stresové hormóny. Ak tento stav pretrváva mesiace, prípadne roky, majú hormóny negatívny dopad na naše zdravie a môžeme skončiť ako trosky“.

Daniel Goleman



Pôvodný článok o Egu, v ktorom som čerpala informácie zo skrípt, z rôznych knižných, či internetových zdrojov, sa mi do rozpracovanej stránky neuložil ☹. Moje prvotné emócie po zistení smerovali k hnevu na seba. Ego sa tešilo, chcelo, aby som sa cítila vinná, zranená, nemožná, jednoducho ZLE. Avšak po chvíli sa objavilo moje hlbšie JA, na ktorom už dosť dlhý čas pracujem. Podporilo ma v mojom presvedčení, že všetko čo sa deje, má svoj význam, že na všetkom zlom treba hľadať ten kúsok dobra a na tom začať stavať svoje ďalšie konanie.

________________________________________________________________________________________________

Disciplinovaná myseľ vedie ku šťastiu, nedisciplinovaná k utrpeniu.”

Dalajláma.

________________________________________________________________________________________________

A tak som s nadhľadom prijala skutočnosť, že článok mám napísať celkom inak a dopriala som si k tomu časový odstup. 

EGO je súčasťou života každého človeka. Je dobrým sluhom, ale nebezpečným pánom. S vekom jeho „moc“ narastá, pokiaľ mu to sami dovolíme. Viac ako na vlastné JA, svoju duchovnú podstatu, intuíciu, vnútorné šťastie, spokojnosť upriamujeme svoju pozornosť a  konanie na materiálne veci, peniaze, spoločenské postavenie, kariéru, krásu, akademické tituly, ap. Veríme, že nás niekto alebo niečo urobí šťastnými a neustále to hľadáme. 

________________________________________________________________________________________________

Šťastie nie je niečo hotové. Pochádza z tvojich vlastných skutkov.”

Dalajláma

________________________________________________________________________________________________

Mnohí tak vedome “upíšeme svoju dušu diablovi” s pocitom, že si svoj život musíme zaslúžiť.  A tak sa v plnom nasadení častokrát až do vyčerpania, ženieme za „blahobytom“, „dokonalosťou“, za virtuálnym pocitom šťastia. Sami pred sebou si to zdôvodňujeme a presviedčame o tom aj svojich blízkych, že to robíme pre nás, pre nich, ich blaho, bezstarostný, šťastný, zabezpečený život. 

A je to naozaj tak? V tom nekonečnom strese, zhone zabúdame na to, že naše deti sa menia každým dňom, vyvíjajú sa, dospievajú. Deti v nás hľadajú vzory, inšpirácie, odpovede na tísíce otázok, majú chuť sa učiť, získavať bohaté vedomosti, zručnosti, skúsenosti, jednoducho chcú od rodičov dostať správny základ do života. Určite sú peniaze potrebné pre spokojný život. Nie je však v poriadku, ak deti miesto pozornosti a času stráveného so svojimi rodičmi, dostávajú drahé darčeky, najmodernejšiu elektroniku, značkové oblečenie. Poruchy učenia, sústredenia, koordinácie pohybov, rovnováhy, sebavedomia detí, sklony k depresiám, samopoškodzovaniu sú dôsledkami toho, že mnohé deti žijú v blahobyte a pritom sú osamotené v spoločnosti telefónu, tabletu, Macu.

________________________________________________________________________________________________

Nerobte si starosti, ak vás vaše deti nepočúvajú. Celý deň vás totiž pozorujú.”

Matka Tereza.

________________________________________________________________________________________________

 U mojej generácie bolo nastavenie v spoločnosti jasné: ukončenie štúdia, zamestnanie, uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa a popritom budovanie rodinného zázemia. Ako „Husákove“ deti sme nepoznali dnešné „výdobytky“ vedecko-technického pokroku. Naše detstvo sa odohrávalo vo veľkej miere vonku, v prírode, na ihriskách, sídliskách, preliezkach, v uliciach s kamarátmi, neskôr stanovačky, čundre, táboráky s gitarami, atd. Rodičia nás nerozvážali autom do školy, na krúžky, chodili sme peši, autobusom, vlakom. Pravidlá a priority boli jasne stanovené a vo veľkej miere dodržiavané. 

Základným pilierom bola dôvera a zodpovednosť. Nemali sme telefóny, sociálne siete, takže na čom sme sa dohodli, to platilo. Diagnózy ako ADD, ADHD, Dyspraxia, Dysgrafia, Dysleksia, Dysortografia ap. neboli deťom diagnostikované tak bežne, ako dnes. Ak vôbec boli. Nechcem rozoberať politický systém, chcem poukázať na detstvo detí s prirodzeným pohybom a detí s modernými technológiami. 

Každodenný stres sa odráža vo všetkých stránkach nášho života. Všetci vieme, že najúprimnejšie odpovede dostaneme od malých detí. Samozrejme do doby, kým  do nich nezasejeme vzorce mylných presvedčení a emočných zranení, zárodky EGA (nadradenosť, resp. podradenosť správania). 

Deti vo svojej čistote dokážu rozprávať a riešiť situácie s úžasným nadhľadom. Zraniteľných z nás robí STRACH vo všetkých svojich podobách. Hromadí sa v nás v priebehu nášho života z rôznych vzorcov správania našich rodičov, pedagógov, spolužiakov, kamarátov, kolegov. Strach zo straty niekoho / niečoho, strach z odmietnutia, strach zo sklamania, strach zo zlyhania, strach z nedostatočnosti, strach z opovrhnutia, strach z neuznania, strach z neprijatia, strach z prehry,  strach zo smrti, ap. 

Práve STRACH je najlepší priateľ EGA a najväčší nepriateľ ŠŤASTIA. 

Strach v nás spustí vlnu negatívnych emócií, prepneme sa do režimu ÚTOK / ÚTEK. Bezprostredne nastupuje emócia útoku - HNEV a s ním spojená agresia, boj, krik (nadradenosť, neschopnosť komunikovať, počúvať).  Emóciou úteku by som nazvala ĽÚTOSŤ sprevádzanú plačom a pocitom beznádeje (poníženie, ublíženie, odsúdenie, ap.).

________________________________________________________________________________________________

Veda ešte nevytvorila upokojujúci liek, ktorý by bol tak účinný ako zopár láskavých slov.”

Sigmund Freud

________________________________________________________________________________________________

Strachy si vytvárame či už z minulosti alebo z budúcnosti. Čoho sa vlastne bojíme? Minulosť nezmeníme a všetko zlé, čo v nej vzniklo a nespracovali sme, nás prenasleduje. Otvárajú sa nám staré rany, pretože sme sa s človekom, situáciou, spomienkou nevyrovnali. Vytesnili sme ju, potlačili, ale nespracovali. Na to, aby sme mohli žiť spokojný šťastný život je potrebné PRIJAŤ svoje zranenia, prepísať /opraviť “chybné vzorce” svojho nastavenia z detstva, mladosti, dospievania. 

Dôležitým faktom je ODPUSTENIE sebe, či iným. Uvoľnenie napätia, ktoré nosíme v sebe. Odpustenie neznamená, že súhlasíme s tým, čo sa stalo, čo nám niekto spôsobil. Je to prijatie danej situácie s vedomím, že ju už nejde zmeniť. Hnev, stres, nenávisť, pocit viny, či akákoľvek iná emócia, ubližuje iba nám samým, nie človeku, ktorý nám spôsobil bolesť. 

Prijatím minulosti sa môžeme konečne dostať na cestu štastného života v prítomnosti. Opäť je to o uvedomení si, že všetko to, čo robíme práve teraz má obrovský vplyv na to, čo bude a čo nebude v našej budúcnosti. Vytvárať si fiktívne predstavy o situáciach v budúcnosti, ktoré nás už teraz vystavujú veľkému tlaku, je masochistické až sadistické. Náš mozog totiž nerozlišuje realitu a myšlienku. To, že si už dnes vytvárame obavu zo situácie v budúcnosti mozog vyhodnotí ako reálne prebiehajúcu situáciu. Začne v tele produkovať stresové hormóny, štarovať pravú hemisféru sympatikus na ÚTOK / ÚTEK. A my pritom sedíme napr. v obývačke s kávou v ruke s tlakom 180/100.

Život každého človeka je jedinečný. Ak si uvedomíme, že my sami sme jeho tvorcami, začnú sa diať veci. Mozog neriadi nás, my riadime mozog svojim správaním. Náš životný štýl, každodenné rozhodnutie ovplyvňujú činnosť nášho mozgu. 

________________________________________________________________________________________________

Hlavnou funkciou nášho tela je zabezpečiť, aby bol mozog v pohybe."

Thomas A. Edison

________________________________________________________________________________________________

Najvýkonnejší mozog je ten, ktorého jednotlivé časti sú úzko prepojené. Správnej funkcii mozgu a ku vzniku užších prepojení mozgových buniek preukázateľne významne pomáha fyzická aktivita pri zvýšenej frekvencii tepu na 70% maxima. Pri strese sa znižuje formovateľnosť mozgu, zhoršujú sa schopnosti vzájomnej komunikácie buniek.  Ľavá hemisféra - parasympatikus s logickým myslením je dočasne blokovaná, zhoršuje sa ukladanie infomácií do pamäte.

Naopak pri fyzickej aktivite sa zvyšuje plasticita mozgu, zlepšuje sa komunikácia buniek navzájom, zlepšuje sa pamäť. Dôležité pri tom je, že telo sa dostáva prirodzene do stavu, kedy zvyšuje hladinu hormónov Serotonínu, Noradrenalínu a Dopamínu. Hladina týchto hormónov priamo ovplyvňuje naše sústredenie, motiváciu, pozornosť, rozhodovanie. Nedostatočná hladina vedie k depresiám.

________________________________________________________________________________________________

Čo dodať na záver?

Od španielskeho neuropsychológa Dr. Álvara Bilbao si dovolím prebrať práva ľudí byť asertívni (schopnosť vyjadriť slušne a sebaisto čo chcem / nechcem, čo sa mi páči / nepáči).


  1. Právo, aby so mnou zaobchádzali s rešpektom a dôstojne

  2. Právo mať a vyjadrovať svoje pocity a názory

  3. Právo posudzovať svoje potreby, stanoviť si svoje priority a prijímať vlastné rozhodnutia.

  4. Právo povedať “NIE" bez pocitu viny

  5. Právo žiadať, čo chceme

  6. Právo na zmenu

  7. Právo rozhodnúť sa, čo urobiť so svojim majetkom a svojim telom, pokiaľ sa neporušjú práva ostatných

  8. Právo pomýliť sa

  9. Právo na úspech

  10. Právo na odpočinok a izoláciu

  11. Právo nebyť asertívny

Hlavné zdroje: 

  • Anders Hansen (2016), Hjärnstark Firs published by Bonnier Fakta, Stockholm, Sweden. Preklad: Eva Adamcseková. Dobehni svoj mozog. ISBN_978-80-973459-1-4

  • Dr.Álvaro Bilbao (2018), El cerebro del ni o explicado a los padres. Preklad: Mg. Monika Urbanová. Detský mozog vysvetlený rodičom, ISBN 978-80-8111-477-9