Život je dar

Eva Pósová

Zrodenie nového života je DAR. Je to príležitosť alebo lepšie povedené výzva pre rodičov a najbližšie okolie novorodenca odovzdať zo seba to najlepšie. Bezbranné dieťa je hlavne v prvé roky života úplne odkázané na plnú pozornosť, lásku, trpezlivosť, vedomosti, zručnosti, životné múdrosti, informácie, starostlivosť a výchovu ľudí, ktorým vstúpilo do života.

___________________________________________________________________

Narodenie, prvý nádych, prvý plač, dotyk to všetko je pre dieťa nové, nepoznané a potrebuje obrovskú dávku trpezlivosti od svojich malých ľudských BOHOV (rodičov). Potrebuje neskutočné množstvo informácií, pevný denný režim, naučiť sa rozlišovať dobré vs zlé a používať ich v bežnom živote.

Áno, pre dieťa sú rodičia výnimočné bytosti a malo by od nich cítiť nekonečnú LÁSKU, ISTOTU, BEZPEČIE. Rodičia a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, formujú jeho vedomie, ale rovnako i podvedomie. 

Vzorce správania v rodine, vzťahy rodičov medzi sebou, vzťahy rodičov ku svojim rodičom, ku svojim deťom, k SEBE, súrodencom, partnerom, priateľom, známym, kolegom, správanie sa v domácom prostredí vs v cudzom prostredí …. to všetko dieťa vníma už oveľa skôr, ako príde na svet.  

V dnešnej dobe je všade množstvo “manuálov” na výchovu detí. Tiež som matkou dnes už dospelých úspešných mužov, takže viem, ako je to náročné, zodpovedné, ale aj krásne poslanie, dar. 

Od prvého momentu dostávame do rúk život človeka, ovplyvňujeme jeho vývoj, psychiku, pocity, emócie, zdravie, šťastie, pohľad na seba, na nás, na okolie, ukazujeme mu životné postoje, priority, spôsob života. 

Výchova nie je vyvolávanie pocitu strachu, prehnanej poslušnosti, vyhýbanie sa otázkam, zákazy / príkazy, ale nie je to ani nekontrolovaný "bezlimitný priestor". Naše deti nemajú plniť naše nenaplnené sny z detstva, zaslúžia si mať svoje sny. A naša úloha je vedieť ich u nich vyvolať a pomôcť im ich napĺňať. 

Znie to jednoducho a ono to vlastne aj jednoduché je. Náš život tvoria rôzne situácie, ktoré sa nám neustále dejú a my na každú nejako reagujeme. Akým spôsobom prijímame situácie a aké postoje, riešenia k nim zaujmeme, je vždy na našom rozhodnutí. Uhol pohľadu na tú istú vec je u každého iný.  Riešenie tej istej situácie je iba na tom, ako to vidíme, čo prežívame, čo je pre nás v danej situácií prioritou, s čím sa plne stotožníme a vieme s tým ďalej žiť.